JACQUESSA CAISSONA (1610-1676)
Historické archívy často ukrývajú viacero prekvapení. Jednou z nich je aj osobnosť francúzskeho inžiniera Jacquessa Caissona (1610-1676). Jeho život bol do značnej miery poznamenaný obavami o zdravie syna, ktorý trpel vážnym chronickým ochorením dýchacích ciest. Premýšľal o spôsoboch, ako by mu uľavil a kyslíkom obohatil vzduch, ktorý by jeho syn dýchal. Zistil, že dýchanie plynu pod väčším tlakom synovi pomáha. Neskôr, keď stál pri zrode praktického využitia princípu potápačského zvonu (ktorý po ňom dostal aj meno – Keson) dal zostrojiť pre syna veľkú okovanú a dole otvorenú debnu, ktorú ponoril do prístavnej nádrže. Hadicou, ktorá viedla z hornej časti kesonu bol odvádzaný hustý vzduch do izby chorého syna. Pre nás potápačov je v tejto súvislosti zaujímavým znamenie dávané rukou, ktoré si Caisson vymieňal so svojim synom Yvesom. Malo znamenať niečo ako: “Vedie sa mi dobre” alebo “Všetko je v poriadku”.
Pridaj komentár